Skip to main content

Rodičom prvákov

Začiatok školskej dochádzky a fakt ako sa dieťa dokáže novým podmienkam prispôsobiť je akýmsi ukazovateľom pripravenosti dieťaťa na školskú dochádzku. Preprváčika je nástup do školy často veľmi stresujúcou udalosťou. Dostáva sa do neznámeho prostredia a nevie, čo môže očakávať. Aj napriek tomu, že sa do školy pripravuje už veľmi dlhú dobu pred prvým septembrom a teší sa na školskú tašku a všetky tie vecičky, ktoré mu "museli" rodičia nakúpiť, je predsa len tento deň niečím výnimočný a hlavnú úlohu v ňom hrá on sám.

Všetka pozornosť rodiny je venovaná jemu, čo by ho na jednej strane malo tešiť, ale pri neustálom pripomínaní, aký dôležitý a významný deň ho čaká, sa malému žiačikovi môžu podlomiť kolená. Zmena prostredia, zmena učiteľov, zmena kamarátov a pribúdajúce povinnosti, to všetko je pre začínajúceho žiaka príliš veľká záťaž. Dieťa sa musí prispôsobiť novým pravidlám, musí sa naučiť veľa nových poznatkov. Malo by byť disciplinovanejšie, už nemá toľko času na oddych a relax ako v materskej škole. Práve preto nie všetci prváci sú schopní tieto nároky, ktoré sú na nich kladené v prvej triede, zvládať bez problémov.

 

Čo čaká prváka

  • zmena prostredia
  • zmena pedagógov a vychovávateľov
  • strach z nepoznaného (či sa môže prihlásiť, vzdialiť na toaletu, vysloviť svoj názor, posťažovať sa, ak mu bolo ublížené, či zvládne dané úlohy, či si nájde priateľov, aká bude pani učiteľka, či sa bude môcť ešte hrať a pod.)
  • strata kamarátov, ktorí nemusia spolu s ním nastúpiť do tej istej základnej školy
  • nové náročnejšie povinnosti (napríklad písanie domácich úloh)
  • zmena denného režimu (strata času na oddych - poobedný spánok)
  • prispôsobenie sa školským pravidlám, systému a požiadavkám (hlásenie sa, čakanie na vyvolanie, systém aktívnej pozornosti počas hodiny a čas oddychu počas prestávky a pod.)
  • zmena sústredenia pozornosti (dieťa musí byť disciplinovanejšie, musí pozornosť sústrediť na učiteľa, reagovať na otázky, ktoré sú mu kladené, spoznávať a učiť sa nové poznatky...)
  • vydržať sústredene sedieť 45 minút
  • hodnotenie jeho výkonov, na ktoré nemuselo byť dieťa zvyknuté
  • dieťa sa musí naučiť byť sebestačné, organizovať si samo čas (čas zjesť desiatu cez prestávku, pripraviť si pomôcky a pod.)

 

Čo by mal urobiť rodič

  • je dôležité vysvetliť dieťaťu, čo sa od neho v škole bude očakávať, aké budú jeho povinnosti, ešte pred nástupom do školy
  • povzbudzovať dieťa, poukázať na kladné stránky osobnosti dieťaťa, na to, čo už zvládlo a dokázalo
  • byť trpezlivým. Dieťaťu môžu ísť prvé dni domáce úlohy veľmi ťažko, nedokáže sústredene sedieť. Celý deň sedelo v škole a muselo byť pozorné a môže byť nervózne z toho, že to isté musí robiť i doma
  • pozitívne motivovať, vyzdvihnúť dobré veci, napríklad, čo všetko sa dieťa v škole naučí, že spozná nových priateľov, bude mať určité výhody a pod.
  • rozprávať sa s dieťaťom, ako sa mu v škole páčilo, prípadne nepáčilo. Je dôležité, aby dieťa cítilo v rodičoch oporu, aby vedelo, že nech by malo akýkoľvek problém, môže sa na nich obrátiť a že na nové, preň momentálne ťažké povinnosti, nie je úplne samo
  • v prípade, že sa dieťa začne chodenia do školy obávať, je potrebné zistiť hneď, v čom je problém čoho sa dieťa bojí. nemusí totiž zákonite ísť o závažný problém, ako je napríklad šikanovanie, ale môže sa jednať o nedorozumenie alebo iný menší problém, ktorý je možné vyriešiť chápavým rozhovorom s dieťaťom alebo triednym učiteľom
  • nástup dieťaťa do školy je zmenou i pre samotných rodičov, dieťa má nové povinnosti (napríklad domáce úlohy), ktoré menia režim a voľný čas i v rodine
  • rodič by nemal nahlas hovoriť o svojich obavách a negatívnych skúsenostiach so školou. Nemal by pred dieťaťom hovoriť o obmedzovaní a trestoch (Výhražné vyjadrenia typu- Však počkaj, v škole ťa už naučia)
  • nestrašiť dieťa príliš ťažkými a nezvládnuteľnými úlohami, ktorého ho čakajú
  • rodič by mal dieťaťu dopriať i čas na hru a oddych. Dieťa môže mať strach i z pocitu, že už sa nikdy nebude môcť hrať, preto je dôležité vysvetliť mu, že i napriek tomu, že má už určité povinnosti, ktoré si musí plniť, čas na hru bude mať vždy, keď si svoje úlohy splní. Nie je vhodné, aby dieťa, ktorému domáce úlohy zaberú veľa času, bolo hneď po ich napísaní poslané do postele a nemalo tak čas na vlastné aktivity, fantáziu, odreagovanie a hru
  • rodič by si mal nájsť čas na spoločnú aktivitu s dieťaťom (vychádzky, šport a pod.)
  • nebáť sa prípadného psychologického vyšetrenia, môže dieťaťu len pomôcť a včas zistiť, či je dieťa na školu pripravené
  • pomôcť dieťaťu v prvých dňoch systematickému spôsobu učenia a príprave na vyučovanie. Naučiť dieťa písať hneď na prvý krát správne.
  • rodič by mal dieťaťu prekontrolovať domáce úlohy, nemal by sa spoliehať na to, že keď dieťa príde zo školy a povie, že domáce úlohy nedostali, tak to tak aj naozaj je. Neznamená to však, že rodič nemá svojmu dieťaťu dôverovať, ale vhodné je si veci overiť, napríklad netreba zabúdať i na pravidelné, teda denné kontroly žiackej knižky a zrkadielka. Môže tam byť dôležitý odkaz od triednej učiteľky, na ktorý dieťa zabudlo.
  • rodič by mal dieťaťu zabezpečiť i mimoškolskú aktivitu, aby sa dieťa dokázalo od svojich povinností odpútať a rozptýliť. Je dobré, ak si dieťa samo povie, čo ho zaujíma a čomu by sa chcelo venovať. Rodič môže dať dieťa i na dva krúžky, jeden oddychový (tanec, šport a pod.) a druhý náučný (napríklad jazyky). Treba však zohľadniť pri výbere mimoškolskej aktivity danosti dieťaťa, aby nebolo zbytočne preťažené a unavené.

 

Učme deti čítať s dôvtipom, odmenou budú dôvtipné deti

Autor: Mgr. Jana Kummerová, Eva Bútová

Máme doma predškoláčika a už premýšľate, ako bude o rok zvládať školu? Ste hrdí na to, že už pozná celú abecedu a číta, alebo ešte o písmenká nejaví veľký záujem? Ak dieťa zvládlo správny návyk čítania pred vstupom do školy, máte výhodu, že jeho domáca príprava spočiatku zaberie menej času. No neobávajte sa ani v prípade, ak školáčik len začína spoznávať prvé hlásky. Pri dobrej motivácii, správnom a trpezlivom prístupe to dokáže veľmi rýchlo.

Osvojenie si správnej techniky čítania a predovšetkým čítania s porozumením je veľmi dôležité a závisí od neho úspešnosť každého školáka. Je preto namieste, aby mu rodič spolu s učiteľom venoval patričnú pozornosť. Nakoľko sa v prvej triede stretnú školáci s rôznou úrovňou čitateľských zručností, je na učiteľovi, na jeho odbornosti a profesionalite, aby sa venoval každej skupine detí primeraným spôsobom. Zásadná chyba je, ak učiteľ neinformuje rodičov o správnej technike čítania a o tom, ako bude s deťmi pracovať na vyučovaní. Rodičia sú dôležití partneri v spoločnom úsilí. Často sa stáva, že rodič v dobrej snahe pomôcť a, priznajme si, niekedy aj učiteľ sám, učí deti chybnej technike čítania. Deti potom získajú nesprávne návyky, ktoré im spôsobujú problémy a iba veľmi ťažko sa odstraňujú.

Ak ťažkostí s čítaním pretrvávajú dlhšiu dobu, signalizuje to poruchu čítania - dyslexiu. V záujme dieťaťa je veľmi dôležitá včasná diagnostika a následná poctivá spolupráca so špeciálnym pedagógom.

Výučba čítania prebieha v niekoľkých etapách

Prípravné obdobie

Prípravné obdobie je obdobie, kedy sa deti zoznamujú iba zo zvukovou podobou jednotlivých hlások, slabík, slov a viet, bez poznávania písmen. Deti si osvojujú melódiu reči, dĺžku hlások, tvoria jednoduché vety, hovoria slová so zhodnými písmenkami na ich začiatku, na konci, slová po slabikách, slabiky po hláskach, odlišujú dlhé a krátke hlásky a určujú počet slov v počutej vete. Takto získajú elementárne poznatky o štruktúre našej reči, o rôznorodosti zvukov - hlások, z ktorých pozostáva.

Obdobie slabikovania

Neskôr sa deti zoznamujú s jednotlivými tvarmi písmen a pri prvej dvojici známej samohlásky a spoluhlásky začínajú postupne čítať slabiky, slová až celé vety.

Slabikovanie je veľmi dôležité a len ak ho má školáčik dostatočne zvládnuté a pohotovo číta slabiky, je predpoklad, že mu neskôr čítanie textu nebude robiť problémy. V tejto fáze pozorne sledujeme ako zvláda čítanie slov, prípadne viet, po slabikách. Je preňho spočiatku namáhavé, aby sa sústredil aj na význam toho, čo číta a vedel vetu zopakovať. Keď školáčik pochopí techniku čítania, je potrebný pravidelný čítací tréning, aby sa čítanie postupne zrýchľovalo.

Všetko závisí od individuálnych daností každého dieťaťa a je len prirodzené, že niekto sa naučí čítať rýchlejšie iný potrebuje viac času. Nerobme z toho vedu.

Čítanie s porozumením

Po čase školáčik číta bez problémov rôzne slová a je pohotovejší. Začína obdobie čítania s porozumením. Znamená to toľko, že pri samotnom čítaní sa už nepotrebuje sústreďovať na spájanie hlások a dokáže vnímať aj obsah čítaného textu.

Ako teda naučiť deti správne čitateľské návyky a na čo si pri domácom čítaní dávať pozor?

  • Na trénovanie čítania je potrebné vytvoriť pre dieťa pokojnú pracovnú atmosféru.
  • Pri čítaní domácej úlohy zo šlabikára nečítajte celú stranu niekoľkokrát za sebou, dieťa potom daný text ovláda spamäti a netrénuje si pohotovosť v rozlišovaní hlások.
  • Čítajte najprv jednotlivé hlásky, slabiky a slová vo vetách preskakovane a až potom prečítajte celú stranu.

Spevavé čítanie

  • Nemá zmysel vyžadovať od prváčika, ktorý iba začal s čítaním slabík, aby vedel celé slovo prečítať naraz. Nechajte ho slovíčka vyslabikovať, najlepšie je využívať tvz. splývané alebo spevavé čítanie, kedy sa slabiky až neprirodzene naťahujú a čítajú ako dlhé, napr.: Samo čítame Sssssááááámmmmóóó, lebo dieťa má možnosť si pri naťahovaní jednej hlásky zatiaľ zrakom pozrieť nasledujúcu, a tak ju plynulejšie pripojiť.

Podvojné čítanie

  • Vyvarujte sa toho, aby dieťa čítalo slovo najprv potichu po hláskach, prípadne slabikách a potom ho povedalo nahlas správne. Ide o nesprávny návyk podvojného čítania, kedy dieťa prečíta daný text až dvakrát - najprv potichu, potom nahlas. Pri neskoršom čítaní viet to nielenže prváčika veľmi unavuje, ale nedokáže vnímať obsah textu. Čítanie s porozumením je v tomto prípade naozaj vylúčené.

Čítať pomaly

  • Zmysluplné je čítanie pomalšie, nahlas a plynule, používať správnu intonáciu pri opytovacích a rozkazovacích vetách, ukončovať vety, čítať správne čiarky. Pri rýchlom čítaní si deti často zamieňajú slová, opravujú sa alebo preskakujú riadky, nedokážu dostatočne vnímať obsah. Nasleduje neúspech v samostatných prácach, lebo nedostatočne chápu zadania úloh alebo text učebnej látky.

Motivácia k čítaniu

  • Na záver nezabudnite na to najdôležitejšie - deti správne motivovať a viesť k čítaniu od útleho detstva. Podporujte a chváľte ich za každý jeden úspech, ktorý dosiahnu. Prebuďte v nich záujem o čítanie, spolu s nimi čítajte ich milované knižočky - výborné je čítanie večer v postieľke. Rozprávajte si, čo bolo v prečítanom príbehu zaujímavé, čo by urobili na mieste hrdinu, striedajte sa v čítaní. Neskôr budú čítať sami a vy ich len trpezlivo počúvajte. Objavja svet kníh, svet fantázie a imaginácie, svet, ktorý patrí len im.

www.skolafinesa.sk