Dušičková oktáva

Žiaci 4. až 9. ročníka rímskokatolíckeho a gréckokatolíckeho náboženstva sa v prvom novembrovom týždni vybrali na cintorín, aby preukázali úctu svojim predkom a všetkým tým, ktorí už nie sú medzi nami.

Dozvedeli sme sa, že na každom cintoríne je centrálny – hlavný kríž, načo slúži a aj prečo je na náhrobnej doske pri dátume narodenia hviezdička, pri dátume úmrtia krížik. Pri prechádzaní jednotlivých časťami cintorína sme sa zastavili  pri hroboch malých detí i mieste určenom pre novší spôsob pochovávania s uloženými urnami. V železnej ohrádke sme videli náhrobný kameň, ktorý bol odlišný od ostatných. Pani učiteľka nám vysvetlila, že takéto náhrobné tabule mali židovskí občania, ktorí žili v našom meste pred 2. svetovou vojnou. Zastavili sme sa aj pri hrobe našej pani vychovávateľky, s ktorou sme trávili popoludnia, kým neskončila družina, či pri mamke, strýkovi, dedkovi, babke, ale aj pri vojakoch Červenej armády a čítali nápisy v azbuke. Nechýbala modlitba za zomrelých, tichá spomienka na chvíle, ktoré sme s nimi prežili, zapálené sviečky...

Na cintoríne sú pochovaní veriaci i neveriaci. Každý tu má svoje miesto. Kvety, sviečky, venčeky na hroboch majú svoj význam.

Sme radi, že máme aj takéto hodiny náboženstva.