Krížová cesta (lat. Via Crucis)

sa skladá zo štrnástich zastavení, pri ktorých veriaci meditujú o umučení, smrti a vzkriesení Ježiša Krista a sprevádzajú ho na jednotlivých zastaveniach od okamihu rozsudku až po jeho pohreb.

V roku 1991 pápež Ján Pavol II. pridal poslednú stanicu s číslom pätnásť, aby tak doplnil okamih vzkriesenia Ježiša Krista.

Pôvod krížovej cesty sa datuje od prvých rokov kresťanstva, keď si kresťania uctievali tie miesta, ktoré súviseli so životom a smrťou Ježiša Krista v Jeruzaleme.

Zvyk prechádzať tieto sväté miesta a vykonávať krížovú cestu, kde bol Ježiš Kristus počas svojho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania sa rozšíril po celom svete.

Kresťania si tieto udalosti, ktoré sa stali v Jeruzaleme pripomínajú v kostoloch, doma, v prírode „Kalvárie“ (Bratislava, Banská Štiavnica, Prešov, Levoča). A aj takýmto spôsobom si sprítomňujú obetu Ježiša Krista za záchranu ľudstva.

Žiaci 2. a 4. ročníka na hodine rímskokatolíckeho náboženstva sprevádzali Ježiša na jeho krížovej ceste po meste Jeruzalem podľa svojich predstáv. A tak vytvorili originálne dielka vo svojich zošitoch so studňou, pyramídou, domami,  jazierkami, stromami či kvetmi. Každý tu „svoju krížovú cestu“ života.